Pišta patrí k druhu ľudí , keď som sa k nemu vrátil o 10 rokov,
cítil som sa akoby som pred chvíľkou odišiel.
Pokračujeme akoby som sa vrátil z prechádzky pred piatimi minútami.
Rozčuľuje ma, ale mám ho rád je skutočny, nie je to bábka, čo sa nechá vláčiť dobou.
To nie je priateľstvo typu , ahoj , ahoj, ako sa máš, a čo deti a čo žena,
Ó to je výborne a zrazu zisťuješ že si nemáte čo povedať.
Pišta necháva za sebou stopu nezmazateľnú.
Pohľadom , pohybom, je v ňom niečo magické éterické, nezabudnuteľné.